Obvodový plášť 

Zvýšená tepelná izolácia výrazne redukuje tepelné straty obvodového plášta. U normálneho domu existujú tepelné straty vetraním, napr. aktívne otvorením okien alebo nežiaducimi trhlinami a netesnosťami v obvodových stenách, tie v stúpajúcej miere prispievajú k celkovým tepelným stratám. Preto bola zvýšená pozornost venovaná vzduchotesnosti obvodového plášťa (vyhodnotenie na základe Blow-Door-testu). K zásobovaniu čerstvým vzduchom a odvodu škodlivín a pachov slúži vetracie zariadenie so spätným získavaním tepla (stupeň účinnosti nad 80%).

Kompaktnosť a izolácia

K zníženiu tepelných strát majú pasívne domy kompaktný obal. Musia byť veľmi dobre tepelne zaizolované a to bez tepelných mostov. U všetkých obvodových konštrukcií (strecha, steny, pivničný strop, resp. základová doska) musia byť dosiahnuté U-hodnoty nižšie ako 0,15 W/m2K. Tým je možné dosiahnuť tepelnoizolačné hrúbky medzi 25 a 40 cm. Pritom nie je vyhranená konkrétna stavebná technológia.

V prípade pasívnych domov na seba narážajú dve teórie stavebných materiálov. Jedna hovorí, materiál by mal akumulovať teplo, aby ho v prípade potreby mohol postupne vracať do priestoru. Čo znamená, že priebežne sa spotrebúva teplo na vykurovanie stien a iných konštrukcií (napr. liate podlahy), čo v reále znamená, že tieto konštrukcie odsávajú z priestoru teplo, ktoré musí vykurovací systém následne dodať. Napriek tomu, keď sa chytíte steny, tak je na dotyk studená. Druhá teória hovorí, že ohrievať by sa malo len to čo je potrebné teda obývaný priestor a materiály, ktoré akumulujú teplo, len neopodstatnene zvyšujú spotrebu tepla. Preto sa pasívne domy stavajú prevažne z drevených panelov vyplnených tepelnou izoláciou alebo systémom strateného debnenia z EPS. Existuje ešte jedna možnosť a to dodatočne obložiť monolitické steny z vnútornej strany tepelnou izoláciou.
Vzduchotesnosť obvodového plášta hrá rozhodujúcu rolu pri nízkoenergetických domoch. Pomocou Blower-Door-testu (tlakový test) zistené tlakové straty by mali byť podľa Passivhaus-Institut Darmstadt menšie ako 0,6 objemu budovy za hodinu.

Jednovrstvá konštrukcia

Pod týmto pojmom sa rozumie tzv. monolitická stena napr. z pórobetónu, pórobetónových blokov alebo keramických tehiel. V tomto prípade musí materiál spĺňať všetky statické, zvukovo- a tepelno- izolačné požiadavky kladené na konštrukciu.

Schopnosť materiálu izolovať teplo záleží prevažne od jeho objemovej hmotnosti, čím väčší podiel pórov tým nižšia objemová hmotnosť, tým väčšia tepelnoizolačná schopnosť, tým menšia odolnosť v tlaku. Pri jednom podlaží je potrebná pevnosť v tlaku až 0,5 kN/cm2 a pri dvoch podlažiach až 0,75 kN/cm2. Materiály s väčšou pevnosťou v tlaku znamenajú horšie tepelnoizolačné vlastnosti.

Dvojvrstvá konštrukcia

Zjednodušene povedané ide o stenu, ktorá sa skladá z dvoch častí. Z masívnej steny a z vonkajšej tepelnoizolačnej vrstvy napr. z EPS alebo minerálnej vlny. Týmto spôsobom sú tepelná, zvuková izolácia oddelené od nosnej konštrukcie, ktorá spĺňa statické požiadavky. Vonkajšia izolačná vrstva preberá funkciu tepelnej a zvukovej ochrany, preto môže byť použitý materiál s mnohonásobne lepšou izolačnou schopnosťou v porovnaní s tehlami alebo pórobetónovými blokmi. Masívna stavba je celá zabalená do izolačného kabátu. Ten zabezpečí, že nosná konštrukcia je chránená pred teplotným kolísaním a teplotnou rozťažnosťou. Všetky v stene zabudované rozvody sú chránené pred zamrznutím.

Trojvrstvá konštrukcia

V ideálnom prípade rozumieme pod týmto pojmom masívnu stenu s vnútornou a vonkajšou izoláciou. Táto konštrukcia je navrhnutá tak aby spĺňala optimum v ohľade na tepelnú izoláciu, zvukovú ochranu a nosnosť. Tepelné mosty sú v tomto prípade vylúčené. Aj keby sa vonkajšia tepelná izolácia porušila vždy tu je ešte vnútorná izolácia, ktorá zabráni vzniku tepelného mostu. Do tejto skupiny patria tzv. systémy strateného debnenia. Systém "pero a drážka" zabraňuje vzniku tepelného mostu v mieste spojov. Tento systém zabraňuje aj podfúknutiu tepelnej izolácie studeným vzduchom.     

Čo sú tepelné mosty?

Tepelné mosty sú miesta v obvodovej konštrukcii, ktoré vykazujú nižšiu tepelnoizolačnú schopnosť. Časté následky:

- tepelné straty, nízkou povrchovou teplotou obvodovej steny vznikajúce „potenie“ (zrážanie pary na interiérovej strane), prípadné vlhnutie stien a vznik plesní a húb,

- praskanie stien s rozdielnou tepelnou rozťažnosťou materiálov,

- vírenie vzduchu ako následok rozdielnych povrchových teplôt stien.

Ukončenie stropu

Jedným z najčastejších tepelných mostov je obvod stropu. Často sa stáva, že ukončenie stropu a stužujúci veniec nie je izolovaný od exteriéru. Tu dochádza k premŕzaniu do interiéru, čo je spôsobené inými izolačnými vlastnosťami betónu a obvodových stien. To je dôvod prečo je potrebné po obvode stropu a stužujúceho venca dať tepelnú izoláciu, a ukotviť ju do betónu. Tento nedostatok sa prejavuje z vnútornej strany v plesnivení styku obvodovej steny so stropom a prasklinami na omietke. Tento problém má systém MEDMAX veľmi dobre vyriešený, keďže vonkajšia stenovka je aj po obvode stropu, takže izolácia je všade rovnaká.

Napojenie okien

Okenný rám má v porovnaní s trojsklom horšie tepelnoizolačné vlastnosti, preto sa pri výpočtoch celého okna započítava plocha skla a plocha rámu. Horšie vlastnosti okenného rámu je možné odstrániť schovaním za tzv. izolačný nos z EPS. Po osadení okna sa pred okenný rám nalepí vrstva EPS, ktorá zníži únik tepla a zamedzí plesniveniu napojenia okna a steny v interiéri. Systém MEDMAX má špeciálnu ukončovaciu tvárnicu, ktorá oddelí nosné betónové jadro steny od okenného rámu 5cm Neoporu a pred okenným rámom je vonkajšia stenovka.  

Nadokenný preklad a napojenie okna.

Preklad je obvykle na tepelný most veľmi citlivé miesto. Nie zriedka tam dochádza nielen k väčšiemu tepelnému úniku, ale v zime sa na vnútornej strane zráža vodná para. Na vlhkom až mokrom povrchu sa potom vyskytujú plesne. Problém nastáva keď je potrebné nahradiť napríklad tehlu nosníkom z betónu, ktorý má zanedbateľné izolačné vlastnosti ale staticky je nevyhnutný. Nosník by mal byť poriadne izolovaný, aby sa kondenzácii na vnútornej strane zabránilo. Systém MEDMAX má tento problém vyriešený samostatnou prekladovou tvárnicou, ktorá má rovnakú vrstvu izolácie ako stena. Tvárnicu je možné upraviť tak, aby izolovala aj okenný rám izolačným nosom.

    
Okrem potrebnej tepelnoizolačnej hrúbky musí byť obvodový plášť u pasívneho domu kompaktne vypracovaný, ak možno s čo najväčšou južnou stranou: Kruh, osemuholník, štvorec, polkruh, elipsa alebo nie veľmi dlhý štvoruholník sú ideálne tvary. V týchto prípadoch je pomer plochy obvodového plášťa k objemu budovy mimoriadne výhodný. Obvodový plášť by mal byť čo najmenší pri čo najväčšej obytnej ploche. Vytŕčajúce arkiere a balkóny sa vo vnútri primárnej konštrukcie obvodového plášťa u pasívnych domov zakazujú, tieto konštrukcie sú pričlenené k obvodovému plášťu ako sekundárne konštrukcie, ktoré majú prerušený tepelný most.