Otázky a odpovede

Klíma interiéru:
Keď sa povrchová teplota vnútornej strany obvodovej steny líši o viac ako 3°C od teploty vzduchu, v interiéri vzniká efekt, kedy hovoríme: „že ťahá“. V tomto prípade môže dôjsť k zdravotným problémom ako sú reumatické ochorenia a k víreniu prachu.
V prípade steny systému MEDMAX hrúbky 35cm je rozdiel teploty povrchu steny a teploty vzduchu max. 1°C a to pri vonkajšej teplote - 20°C.

Akumulácia:
V časoch kachľových pecí bolo potrebné, aby steny mali veľa akumulačnej masy, ktorá mala pohltiť teplo a v prípade vyhasnutia pece mali steny odovzdávať naakumulované teplo priestoru, a tým dosiahnuť únosnú mieru teplotného kolísania v priestore. Dnes máme riadenie kúrenia, ktoré reguluje kúrenie presne podľa požadovanej teploty interiéru a pri maximálnej úspore energie na kúrenie. Obvyklé „akumulačné“ materiály trpia časovým oneskorením. V noci kúrenie prechádza na nočný režim a ráno, aby sa opäť dosiahla požadovaná teplota interiéru, je obvykle potrebné prejsť s kúrením na denný režim aspoň hodinu pred prebudením, aby sa priestor ohrial. Tým sa zvyšuje spotreba. Veľmi malá akumulačná masa tiež nie je najlepším riešením. Pri vetraní v zimnom období by sa na ohriatí priestoru mali zúčastniť okrem kúrenia aj plochy stien, aby sa čas ohrevu čo najviac skrátil. Ideálne riešenie je použitie 10-15mm omietky alebo sádrokartónu. Tie tvoria dostatok akumulačnej masy a tepelnoizolačná vrstva zabraňuje prílišnej akumulácii.

Vlhkosť:
Systém MEDMAX využíva vlastnosti materiálov EPS a Neopor®. Neopor® je kapilárne nenasiakavý a aj pri týždňovom ponorení do vody prijme len max. 1% vlhkosti. 

Vzduchotesnosť:
Cez odborne postavanú stenu z tehly alebo dreva nedochádza k žiadnej výmene vzduchu. Z tohto pohľadu sa stena z tvárnic MEDMAX nelíši od klasických materiálov. K výmene vzduchu musí dochádzať vetraním oknami alebo vetracím systémom. Difúzny odpor takejto steny je na úrovni difúzneho odporu borovicového dreva. Aj tak smie cez stenu preniknúť len 1/1000 objemu vzduchu, ku ktorého výmene dôjde oknami. 

Čo je EPS?
Expandovaný penový polystyrén (EPS) je ľahký a tuhý penový materiál. Je vyrobený polymeráciou styrénu, čo je ropný derivát, ktorý sa ale nachádza aj v potravinách ako sú jahody, orechy, pivo, víno, kávové zrná, fazuľa, alebo škorica. Používaným nadúvadlom je pentan, ktorý nepatrí medzi plynné uhľovodíky známe aj ako freóny, ktoré zmenšujú ozónovú vrstvu.

Je EPS zdraviu škodlivý? 
Nie je. EPS je inertný a neškodný materiál. Pre svoje vlastnosti sa používa na balenie potravín. Môže dôjsť do priameho kontaktu s potravinami bez toho, aby podliehali chuťovým alebo aromatickým zmenám. Vyhovuje všetkým zdravotným, bezpečnostným a hygienickým predpisom a požiadavkám vyspelých zemí. 

Životnosť EPS: 
V laboratóriách je simulované obdobie na 100 rokov a to bez náznaku starnutia. EPS pri správnom použití má neohraničenú životnosť. Musí byť ale odborne spracovaný a chránený omietkou alebo obkladom pred rozpúšťadlami a UV žiarením. 

Čo je pentan? 
Pentan je ľahko prchavá kvapalina, ktorá vzniká v prírodných procesoch, v zažívacích systémoch zvierat a pri anaeróbnom rozklade rastlinného materiálu pôsobením mikroorganizmov. Pri výrobe EPS je pentan využívaný ako nadúvadlo, ktoré sa v priebehu výroby a spracovania uvoľní do okolia. Z finálneho výrobku unikne krátko po výrobe. Kvôli malej stabilite sa uvoľnený pentan pomocou fotochemickej reakcie rýchlo mení na oxid uhličitý a vodu. Množstvo pentanu uvoľneného počas výroby a spracovania EPS je oveľa menšie, než napríklad množstvo metánu uvoľneného pri rozklade domáceho odpadu. Pentan nie je európskymi zdravotnými inštitúciami považovaný za zdraviu nebezpečnú látku. 

Nosnosť steny: 
Tú zabezpečuje betónové jadro. Jeho statický návrh umožňuje neobmedzené možnosti použitia či už na výškové budovy alebo atypické konštrukcie, ako aj na bazény. Pri hrúbke betónového jadra 15cm je možné pridaním armovania postaviť aj 12 podlažnú budovu. 

Čo je betón? 
Betón je zmes spojiva (cement), prímesí (piesok, štrk, ľahké prímesi) a vody, ktorá sa chemicko-fyzikálnymi procesmi mení na materiál s vlastnosťami kameňa. Je to vlastne tekutý kameň. 

Obvykle sa používa betón triedy B25, so zrnitosťou max. 16mm. Nové označenie od 2005 je C 20/25 F3 CEMIIIA, alternatívne CEMI32,5R. Pre suterén sa používa vodonepriepustný betón, nové značenie XC4, XF1, XA1. Alternatívou je aj silobetón.

Môžeme zo systému MEDMAX postaviť výškovú budovu?
Áno. Až do výšky 22m (výška podlahy najvyššieho podlažia = hranica výškových budov) je stavebný systém MEDMAX povolený.

Ohňovzdornosť:
Stavebný systém MEDMAX s použitím plastových spojok spĺňa hodnotu ohňovzdornosti F120-AB, kde: F120 – minimálna ohňovzdornosť 120minút, AB – nosná konštrukcia musí byť ohňovzdorná (betónové jadro), obkladový materiál môže byť horľavý. 

"Nevýhoda" č.1: 
"Päť centimetrov EPS tepelnej izolácie na vnútornej strane steny? Potom predsa stena nemôže akumulovať žiadne teplo!"

To je pravda.

Kedysi, keď sa kúrilo kachľami na uhlie, bolo potrebné, aby steny mali veľkú akumulačnú schopnosť. Vyrovnával sa ňou rozdiel teplôt pri vyhasnutí kachieľ v noci a teplotou ráno. Vtedy odovzdávali steny naakumulované teplo do priestoru. Kúrenie tuhým palivom nám neumožňuje presnejšiu reguláciu pri maximálnej úspore energie a dochádza k časovému posunu (meškanie), ktoré je možné vyrovnávať len akumuláciou do steny.

Dnes máme moderné vykurovacie systémy, ktoré nám umožňujú regulovať teplotu vzduchu v interiéri na stupeň presne. Očakávame, že teplota sa bude meniť podľa našej požiadavky hore alebo dolu okamžite. Nechceme vydávať zbytočne energiu na akumuláciu, ale chceme okamžitú zmenu teploty vzduchu. 

Naopak, je prednosťou stavebného systému MEDMAX, že tepelná izolácia je aj z vnútornej strany. Tá nám tento spôsob ekonomického kúrenia umožňuje. Ide nám predovšetkým o komfortnú, príjemnú klímu spojenú s nízkymi nákladmi na prevádzku, kde si nemôžeme dovoliť vykurovať steny!

"Nevýhoda" č.2:
"Ale keď mám vo vnútri päť centimetrovú stenu EPS, tak na ňu nemôžem zavesiť ani obraz!" 

Stena systému MEDMAX je z vnútornej strany omietnutá alebo obložená sádrokartónom. Obrazy sa dajú uchytiť napríklad háčkom pre ľahšie predmety do 5 kg. Ďalšie kotvenie robíme do betónu. Hmoždinkou predmety do 80 kg. Pri posudzovaní typu hmoždinky a skrutky vychádzame z údajov výrobcu, týkajúcich sa povoleného zaťaženia. Z dôvodu možného posunu hmoždinky v polystyréne je odporúčané zaťažovať úchyt z 30% povolenej hodnoty. Pri ťažších predmetoch, ako sú napr. ťažké kuchynské skrinky, alebo u ťažko namáhaných častí ako je zábradlie, použijeme hranol 4 x 6 cm, ktorý po vyrezaní 5 cm izolačnej vrstvy polystyrénu zapustíme a uchytíme hmoždinkou. Výhodou tohto uchytenia je, že nedochádza k posunu smerom dolu. Uchytenie najťažších predmetov, ako sú umývadlá, závesné záchodové misy a pod. robíme pomocou špeciálnych hmoždiniek a skrutiek pre vysoké zaťaženie. V oblasti hmoždinky vyrežeme 5cm polystyrénu a okolie vytmelíme montážnym cementom. 

Pre všetky aplikácie potrebujeme len dobrú príklepovú vŕtačku a hmoždinky, ktoré sa dajú zakúpiť vo všetkých obchodoch so spojovacím materiálom.

"Nevýhoda" č.3:

"Keď je stena z oboch strán izolovaná, predsa nemôže dýchať!" 

Ešte stále sa stretávame s pojmom "dýchajúca stena". Čo je tým myslené? 
Dýchanie - výmena vzduchu, takže nie je potrebné vetrať? Nie!

V žiadnom obvodovom plášti budovy, ak je stavebne v poriadku, nedochádza k výmene vzduchu medzi interiérom a exteriérom. Už dnes je podmienkou stavať vzduchotesne, pretože zvýšená vlhkosť v konštrukcii znižuje jej tepelnotechnické vlastnosti a ohrozuje jej funkčnosť a životnosť. Viac než tretina stavebných porúch patrí do skupiny problémového okruhu parozábran. Žiadna stena proste nie je taká priepustná, aby nebolo potrebné vetrať. 

"Dýchaním" sa rozumie prechod vodnej pary cez stavebnú konštrukciu a nazýva sa difúzia. Difúzia vodnej pary je funkciou teploty a vodná para vždy preniká (difunduje) smerom od teplej strany stavebného prvku k strane studenej, t.j. zo strany vyšších čiastočných tlakov vodnej pary (z prostredia s vyššou teplotou) na stranu nižších čiastočných tlakov (do prostredia s nižšou teplotou). Z uvedeného vyplýva, že v zimnom období vodná para difunduje cez obvodový plášť z vnútra budovy smerom von a v lete naopak. 

Pokiaľ sa vodná para vplyvom poklesu teploty na povrchu alebo vo vnútri konštrukcie ochladí pod hodnotu rosného bodu, zráža sa a vzniká kondenzát. Ak sa aj pripustí určitá miera kondenzácie v plášti, potom platí zásada, že skondenzované množstvo vodnej pary v priebehu roka by malo byť menšie než množstvo vyparené. Napríklad podľa normy DIN 4108 toto množstvo nesmie prekročiť 1kg/m2 obvodovej a strešnej konštrukcie. 

V konštrukciách systému MEDMAX sa v praxi ukázalo, že v bežných podmienkach táto hranica nebola ani zďaleka prekročená a ku kondenzácii nedochádza. Vyparovanie v lete je cca štyrikrát vyššie než teoreticky uložené množstvo vody v zime. EPS má ďalej tú výhodu, že je na jednej strane prakticky nenasiakavý (len 2%), ale na druhej strane je paropriepustný.